Dokumenty A

Autentické dokumenty

  • A1 Odvolanie z funkcie prefekta 1970 /jpg/
  • A2 Žiadosť biskupa Gábriša o štátny súhlas pre farára do Trnavy 1981 /jpg/
  • A3 Zamietnutie žiadosti o povolenie kázať na Novéne v Trnave 1984 /jpg/
  • A4 Zoznam kandidátov na biskupské stolce 1987 časť 1 /jpg/
  • A5 Zoznam kandidátov na biskupské stolce 1987 časť 2 /jpg/
  • A6 Hodnotenie Jána Sokola Sekretariátom vlády SSR /jpg/
  • A7 Neakceptovanie zvolenia nového administrátora /jpg/
  • A8 Pamäte kardinála Agostina Casaroliho /jpg/
  • A9 Situačná správa o reakcii Pit na štátny súhlas pre nového arcibiskupa /jpg/
  • A10 Správa o štátnobezpečnostnej situácii v SSR v 1987 (s.5) /jpg /
  • A11 Securitas Imperii: Denná situačná správa z 23.11.1989 /jpg/

Komentár k dokumentom A

Tlačová konferencia, 3. máj 2007, Bratislava

​Pri prvej skupine argumentov vychádzame zo všeobecného logického predpokladu, že ak by bol vtedajší kňaz Ján Sokol spolupracovníkom ŠtB, samotné ŠtB, Komunistická strana a štátna správa by sa boli stavali priaznivo k funkčnému a hierarchickému vzostupu Jána Sokola vo vnútri Katolíckej cirkvi. Dokumenty, ktoré Vám predkladáme, dosvedčujú práve opak.

Prvý dokument hovorí o odvolaní Jána Sokola z funkcie prefekta Kňazského seminára v Bratislave. Dokument je zo dňa 18. júna 1970. (A1) Do tejto funkcie bol Ján Sokol menovaný v Dubčekovom období, v roku 1968.

Druhý je dokument biskupa Gábriša zo dňa 12. júna 1981 so žiadosťou o menovanie Jána Sokola za farára v Trnave. Štátna správa s týmto menovaním nesúhlasila. Žiadosť odignorovala a vôbec na ňu písomne neodpovedala. (A2)

Tretí dokument hovorí o zákaze kázať Jánovi Sokolovi na Trnavskej novéne. Dokument je zo 6. novembra 1984. (A3)

Ďalším dokumentom je informácia vtedajšieho najvyššieho cirkevného tajomníka na Slovensku Vincenta Máčovského o kandidátoch na funkciu biskupov Katolíckej cirkvi. Tento dokument bol vypracovaný ako podklad pre najvyššie štátne a stranícke orgány pre práve prebiehajúce rokovania s arcibiskupom Colasuonom, pápežským nunciom so zvláštnym poverením. Tento dokument rozdeľuje možných kandidátov na biskupov do troch skupín. V jednej skupine sú kandidáti, ktorí sú prijateľní pre Československý štát a neprijateľní pre Vatikán, v druhej skupine sú kandidáti prijateľní ako pre Československý štát tak aj pre Vatikán, v tretej skupine sú kandidáti prijateľní pre Vatikán a neprijateľní pre Československý štát. Ján Sokol je zaradený do tretej skupiny neprijateľných kandidátov pre Československý štát. (A4, A5) K tomuto dokumentu bola priložená príloha, ktorá obsahovala hodnotenie Jána Sokola vtedajším cirkevným tajomníkom Máčovským. Tieto dokumenty nesú dátumy 23. september 1987. Hodnotenie mapuje celé obdobie pôsobenia Jána Sokola od jeho vysvätenia za kňaza až do septembra 1987. Toto hodnotenie je z hľadiska komunistickej moci negatívne. (A6)

Ďalším dokumentom je oznámenie zo dňa 30. novembra 1987, že štát neudeľuje súhlas Jánovi Sokolovi na funkciu administrátora Trnavskej arcidiecézy, do ktorej ho zvolil v tajnom hlasovaní Zbor konzultorov podľa cirkevného Kanonického práva. (A7)

Ďalším dokumentom je úryvok zo spomienok štátneho sekretára Vatikánu, kardinála Casaroliho, ktorý bol v 80-tych rokoch šéfom vatikánskej „východnej politiky“. Vo svojich spomienkach píše, že Československý štát proti menovaniu Jána Sokola za trnavského arcibiskupa a proti vymenovaniu nových biskupov kládol tuhý odpor. (A8)

Ďalším dokumentom je situačná správa ŠtB z 22. mája 1989 o reakcii členov prorežimnej kňazskej organizácie Pacem in terris na súhlas štátu s menovaním Jána Sokola za arcibiskupa. Podľa tejto správy členovia Pacem in terris hodnotia štátny súhlas pre menovanie Jána Sokola ako ranu pod pás hnutiu Pacem in terris. (A9)

Ďalším dokumentom je správa z 1. marca 1988 pre Predsedníctvo ÚV KSS obsahujúca negatívne hodnotenie Jána Sokola z hľadiska vtedajšej komunistickej proticirkevnej politiky. (A10)

Ďalším dokumentom je denná situačná informácia č. 266 zo dňa 23. novembra 1989 uverejnená v zborníku Securitas Imperii vydávanom Ministerstvom vnútra ČR, na základe ktorej je v časti 2 – Nepriateľská činnosť uvedená informácia, že „Arcibiskup Ján Sokol vydal 22. 11. 1989 v Trnave pastýřský list, který obsahuje souhlas se současným děním, konstatuje, že vývoj v ČSSR padesát let stagnoval a nyní se mohou nové celospoločenské problémy vyřešiť včetne vztahu cirkve a státu. List má být rozšiřován na veřejných shromáždeních mládeže a studentstva.“ (A11)

Pri logickom hodnotení týchto dokumentov možno dospieť k jedinému uzáveru, že Ján Sokol nemohol byť spolupracovníkom ŠtB, ak ho strana, štátna správa aj Štátna bezpečnosť hodnotili negatívne zo svojich proticirkevných pozícií.